Varenie vonku sa značne odlišuje od varenia v kuchyni. Najviac zrejmý rozdiel je v chýbajúcom vymedzenom priestore kuchyne. Ako riešenie bol kempistami a turistami vyvinutý súhrn techník a špeciálnych nástrojov pre prípravu jedál vo vonkajšom prostredí. Takéto techniky sa obyčajne spájajú s kočovnými národmi, ako boli napríklad Berberi Severnej Afriky alebo Indiáni a skauti Severnej Ameriky. Tieto techniky boli zachované do dnešnej modernej doby pre využitie počas rekreácie vonku.
Potraviny, ktoré si so sebou berieme do prírody sú zväčša odlišné od tých, ktoré máme dostupné doma v kuchyni, závisí to ale aj od druhu aktivity, ktorej sa vonku venujeme. Kým niekto vo verejnom kempingu môže mať ľahký prístup k obchodu s potravinami a môže pripravovať mnoho receptov z čerstvého mäsa či zeleniny, niekto, kto je na dlhom výlete v divočine však nemôže so sebou nosiť veľké zásoby čerstvých potravín s obsahom vody, a musí sa spoliehať na sušené mäso, zeleninu a škroboviny ako je napríklad polenta (talianska kukuričná kaša) či sušené zemiakové lupienky. Ostrieľaní skauti tiež niekedy použijú dostupné zdroje prírodných potravín, obzvlášť divú zeleninu a ovocie, občas tiež aj čerstvé ryby a divokú zver. Jednako nie je nezvyčajné pri kempingu, obzvlášť v divočine, byť čiastočným alebo úplným vegetariánom.
Turistická strava je často bohatá na tuky a karbohydráty, aby vám zabezpečila energiu na dlhú namáhavú chôdzu v horách. Najmä turisti sa musia spoliehať na energeticky bohaté ľahké jedlá ako je zmes sušeného ovocia, čokoláda, energetické tyčinky ba dokonca i na energetické nápoje. Voda tiež môže byť na záťaž, preto sú dôležitou súčasťou turistovej „komory“ dezinfekčné prostriedky na vodu, založené na chlórovej alebo jódovej báze, tak ako i nápoje maskujúce chemické ošetrenie vody.
Recepty na kempovanie, či do prírody, často zahrňujú podstatnú prípravu ešte doma, kde sa určitá časť ingrediencií zmieša a potom sa už len tepelne upraví na ohni.
Najviac tradičný zdroj pre tepelnú úpravu v prírode - ohnisko, môže byť použité na varenie nekonečným množstvom techník. Tieto techniky pre varenie na ohnisku nie sú odlišné od tých, ktoré sa používali v domácnostiach, predtým než bola vynájdená rúra. Jednotlivci, ktorí sa potulujú na miestach, kde je dostatok dreva na oheň sa môžu rozhodnúť variť na ohnisku bez toho, aby na to potrebovali špeciálne vybavenie. Príprava jedla priamo na ohnisku môže byť pre vás zložitá, ak nie ste zvyknutí variť takýmto spôsobom. Tiež vzniká riziko požiaru, a preto zakladanie ohniska nie je v mnohých lokalitách dovolené. Mnoho kempistov preto radšej preferuje prenosný varič.
Varenie na priamom ohni
Možno jedna z najjednoduchších a najpoužívanejších spôsobov je opekať jedlo na dlhom ražni, ktorý je možné držať nad plameňmi. Tento spôsob je vhodný na opekanie klobásy, či slaniny. Ďalšou metódou je použitie menšej kovovej formy s rukoväťou, do ktorej je možné dať napríklad chlieb vo vajci, ktorý je takto možné položiť na pahrebu.
Grilovanie
Grilovanie je tiež jeden z jednoduchších spôsobov varenia na ohnisku. Pripravovanému pokrmu dodá skvelú dymovú arómu. Grilovanie nad ohniskom funguje na rovnakom princípe ako klasický gril s dreveným uhlím. Ak sa jedlo položí na gril nad plamene, je potrebný nepretržitý dohľad, aby nezhorelo. Ručné kliešťové grily, ktoré jedlo zovrú, môžu byť použité pre rôzne činnosti ako napríklad zohriatie jedla, grilovanie pečiva, či klobásy, alebo na prípravu toastov. Na miestach, kde otvorený oheň nie je dovolený, je vhodné použiť na priame grilovanie jedla ľahko prenosný gril na drevené uhlie.
Holandská rúra a iné panvice
Dôverne spojená s Americkým starým západom či Holandskom je z ťažkého železa alebo hliníka odliata panvica, tradične vyrobená s tromi krátkymi nohami a dutou pokrievkou na rozpálené uhlie. Kým takéto panvice sú vo všeobecnosti veľmi ťažké pre turistov, Holandské rúry sú často využívané v skupinách kempistov a skautov.
Obyčajná panvica držaná nad ohňom sa môže kvôli ťažšej manipulácií nad ohniskom ľahko prevrátiť. Dve vertikálne železné žrde s priečnou podperou umožňujú držať panvicu v rôznych výškach alebo nad rôznymi teplotami ohňa. Panvice, grily a ražne môžu byť tiež zavesené nad oheň.
Vhodnou alternatívou k vareniu na trojnožke je varenie priamo nad ohňom. Aby sa to však dalo náležite uskutočniť, je potrebné, aby mal oheň pahrebu a piecť musíte v mieste, kde plamene nie sú také veľké. Aj keď panvica môže byť položená priamo na pahrebu, nie je to veľmi vhodné, pretože môže uhasiť oheň. Na umiestnenie panvice nad oheň sa zvyknú tiež použiť dve brvná približne rovnakej dĺžky, ktorými da podoprú obidve strany panvice. Holandská rúra ma na túto funkciu zabudované tri podperné nohy. Toto umožňuje prúdenie vzduchu do ohňa a udržovať tak optimálnu teplotu. Jedinou nevýhodou tohto spôsobu varenia je, že panvica sa znečistí od sadzí a popola, ktorý sa ťažko čistí. Zažratému popolu a sadziam sa dá predísť, ak panvicu pred použitím zvonku potriete tenkou vrstvou mydla. Popol a sadze sa prilepia na mydlo a potom pôjdu ľahšie dole.
Iné spôsoby
Originálna forma zakrytého varenia je zemná rúra - jednoduchá prikrytá jama s ohňom rozloženým vo vnútri, použitá vo vynálezoch ako je polynejské Umu, stredoázijské Tandoori alebo americký Clambake.
Ďalšia vo všeobecnosti používaná technika je zabalenie jedla do hliníkovej fólie. Jedlo je zabalené v balíku z odolnej hliníkovej fólie, ktorá sa uzatvorí preložením a položísa do alebo na pahrebu. Týmto spôsobom sa najčastejšie robia pečené zemiaky aj s mäsom, známe tiež ako živánska.
Ďalšia metóda je založená na zabalení jedla do ílovitej pôdy a listu, pričom jedlo je varené na drevenej doske umiestnenej blízko ohňa. Jedný z ďalších spôsobov je tiež príprava jedla na horúcich skalách. Jedlo položené na horúci kameň vedľa ohňa či dokonca priamo do ohňa, alebo sa horúce kamene vložia priamo do panvice.
Diaľkoví šoféri aut a rely pretekári sa dokonca príležitostne uchyľujú k vareniu na častiach motora. Jedlo je obyčajne zabalené do mnohých vrstiev hliníkovej fólie a upevnené na blok motora alebo iné horúce časti.
V niektorých častiach, kde sa vyskytuje dostatočne stále množstvo menej nebezpečnej sopečnej aktivity je ako špecialita (vynájdená na Havaji) varenie na láve. Jedlo neprichádza do priameho kontaktu s rozžeravenou horninou, ale je zabalené do vlhkého obalu (obyčajne do mokrých listov napríklad z banánovníka).
Holandské rúry (často s nohami alebo rúčkou) boli špeciálne navrhnuté pre kempovanie a sú stále široko dostupné, hoci niektoré typy sú už aj so zabudovaným zdrojom tepla pre použitie doma. Rúra je umiestnená do nádoby horúcich uhlíkov, často s dodatočným uhlím pridaným do pokrievky. Holandská rúra je vhodná na varenie pokrmov, ktoré potrebujú dlhší čas na prípravu, ako napríklad soté alebo pečené mäso.
Cestovné variče sa zoširoka využívajú tam, kde palivo ako drevo nie je dostupné, alebo kde nie je dovolené zakladať oheň. Takéto zariadenia obyčajne fungujú na tekuté palivo (napríklad lieh alebo petrolej), alebo aj na plynové palivá ako napríklad propán, menej už na pevné palivá ako sú napríklad drevené piliny.
Varenie vonku si vyžaduje osobitnú opatrnosť, pretože varenie a skladovanie potravín v prírode, môže prilákať potenciálne nebezpečné divé zvieratá. Príprava jedla a jeho skladovanie musí byť uskutočňované v bezpečnej vzdialenosti od obydlí týchto zvierat, najmä medveďov, ktoré sa môžu zrazu zjaviť priamo v táborisku.